Vo veľký štvrtok slávil na poludnie vladyka Jonáš Maxim, prešovský arcibiskup metropolita a hlava Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, svätú liturgiu sv. Bazila Veľkého s večierňou v spoločenstve niekoľko desiatok kňazov pôsobiacich v Prešove a okolí.
Slávením tejto veľkoštvrtkovej bohoslužby si kňazi pripomínajú ustanovenie dvoch významných sviatostí – tajomstiev Eucharistie a kňazstva. Evanjeliová zvesť, ktorá zaznieva pri liturgii spomína udalosť Poslednej večere Ježiša Krista s jeho apoštolmi, pri ktorej ustanovil tradíciu „lámania chleba,“ ktorá je prvou liturgiou slávenou samotným Kristom. Zároveň evanjelium zachytáva Judášovu zradu a Petrovo zapretie.
V homílii vladyka na základe starozákonných čítaní, ktoré zazneli počas večierne vyzdvihol tri znaky kňazskej služby. Tým prvým znakom je poslanie. Žiaden kňaz si neuzurpoval svoje povolanie, ale bol to Boh kto povoláva a posiela evanjelizovať. Druhým znakom kňaza má byť jeho úzky kontakt s Bohom, byť s ním v priamom kontakte a takto spoznávať Božiu vôľu. Tretím znakom kňazstva je byť učeníkom Krista. To znamená nečerpať len zo svojej múdrosti a myslieť si, že ja to viem najlepšie, ale sprostredkovávať Božie posolstvo, a to sa dá len osobným životným svedectvom. Nosiť na sebe, na svojom kňazskom živote Kristove znaky.
Bohoslužba veľkého štvrtka bola zakončená obradom umývania nôh, kedy diakon opäť čítal evanjelium o Poslednej večeri, avšak všetky tieto evanjeliové udalosti sa aj scénicky odohrávali v chráme. Ježiša Krista predstavoval vladyka Jonáš Maxim a spolu s ním tvorili spoločenstvo večeradla 12 vybraní kňazi. V tomto Jubilejnom roku, ktorý slávi Cirkev, to boli kňazi oslavujúci životné jubileum – 30, 40, 50 či 60 rokov. Svätého apoštola Petra predstavoval protosynkel archieparchie archimandrita Marek Durlák. Vladyka Jonáš sa postupne vyzliekol z biskupského rúcha, prepásal sa bielou zásterou a rad radom, umýval svojim kňazom nohy, utieral ich zásterou a bozkával. Presne podľa vzoru Ježiša Krista.
Tento znak veľmi výrečne poukazuje na Kristovu lásku, ako to vystihuje aj tropár spievaný na konci tohto obradu: „Keď si umyl nohy učeníkom, Kriste Bože, očistil si ich na prijatie tvojich božských sviatostí a previedol si ich od Siona na Olivovú horu, aby sme ťa ospevovali, Milosrdný.“ Týmto umytím nôh Ježiš Kristus, zdôraznil, že neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil. Urobil to pred svojou smrťou a slávnym vzkriesením. Svojou Paschou urobil najväčšiu službu hriešnemu ľudstvu a otvoril bránu do večného života, pretože zvíťazil nad smrťou.
Večer o 18.00 predsedal vladyka Jonáš sláveniu utierne svätých Kristových strastí, pri ktorej sa číta 12 evanjelií o utrpení nášho Spasiteľa.
Foto: Michal Paločko
