Vladyka Jonáš Maxim sa narodil 21. novembra 1974 v Levoči a pri krste dostal meno Jozef. Pochádza z gréckokatolíckej farnosti Oľšavica.
Po skončení gymnázia nastúpil na štúdiá na Gréckokatolíckej teologickej fakulte v Prešove. Vo februári 1994 vstúpil do kňazského seminára. V roku 1998 získal titul magister teológie a od toho istého roku pokračoval v štúdiách na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme, kde v roku 2000 získal licenciát a v roku 2017 doktorát z východných cirkevných štúdií.
13. júna 1998 prijal ako celibátny diakonskú a 11. júla 1998 kňazskú vysviacku v Prešove. V rokoch 2001 – 2004 bol špirituálom v Kňazskom seminári bl. biskupa Pavla Petra Gojdiča v Prešove a v rokoch 2002 – 2004 aj asistentom na Katedre systematickej teológie Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity.
V roku 2004 odišiel na Ukrajinu a vstúpil do Univskej lavry mníchov studitov na Ukrajine. Po skončení noviciátu tam zložil doživotné mníšske sľuby 22. mája 2008. V roku 2011 bol zvolený za predstaveného filiálneho monastiera v Ľvove a v roku 2020, ako 46 ročný, za igumena (predstaveného) Univskej lavry.
26. októbra 2023 ho Svätý Otec František vymenoval za nového prešovského arcibiskupa metropolitu. Biskupská chirotónia spolu s intronizáciou sa uskutočnila 27. januára 2024 v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Hlavným svätiteľom bol arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, košický eparchiálny biskup a spolusvätiteľmi bratislavský eparcha a dovtedajší apoštolský administrátor Prešovskej archieparchie vladyka Peter Rusnák a vladyka Benedikt Aleksijčuk, eparchiálny biskup pre Ukrajincov v Chicagu v USA.
Fotogaléria:
Autor foto: Lukáš Hlubovič
FRANTIŠEK, biskup, sluha sluhov božích,
milovanému synovi Jozefovi Jonášovi Maximovi, až doposiaľ igumenovi studitského monastiera v Unive, ustanovenému za prešovského arcibiskupa metropolitu, pozdrav a požehnanie.
Nevinný Baránok zaslúžil nám život svojou vlastnou dobrovoľne vyliatou krvou. V ňom nás Boh zmieril so sebou i medzi nami a vytrhol nás z područia hriechu (porov. Gaudium et spes, 22). Ten istý Pán dáva tejto pravde vyniknúť uprostred svojho ľudu prostredníctvom spásonosnej služby biskupov. O týchto veciach uvažujeme majúc na zreteli úrad nástupcu apoštola Petra, ktorý vyžaduje, aby sme zahrnuli otcovskou láskou spoločenstvá bez posvätného vodcu na ich čele a aby sme na uprázdnené biskupské stolce vymenúvali dôstojných mužov. V tejto chvíli naša myseľ smeruje do metropolitnej archieparchie v Prešove, ktorá po zrieknutí sa úradu úctyhodného brata Jána Babjaka SJ očakáva nového pastiera. Pre tento úrad rozhodli sme sa vybrať Teba, milovaný synu, ktorý vynikáš v duchovnom živote, v schopnostiach a múdrosti pri riešení rozličných záležitostí, v láske a pastoračnej službe. Preto, ako je zvykom, berúc do úvahy mienku nášho úctyhodného brata kardinála Claudia Gugerottiho, prefekta Dikastéria pre východné cirkvi, z plnosti našej apoštolskej moci, vymenúvame Ťa za prešovského arcibiskupa metropolitu so všetkými právami a povinnosťami, ktoré s týmto úradom súvisia. Biskupskú chirotóniu môžeš prijať mimo mesta Ríma, kdekoľvek sa rozhodneš, od katolíckeho biskupa podľa vlastného rozhodnutia a v zhode s liturgickými predpismi. Predtým však, ako káže cirkevný zákon, treba, aby si náležitým spôsobom zložil vyznanie viery, ako aj sľub poslušnosti nám i našim nástupcom na tomto stolci, ako sa v takýchto prípadoch patrí urobiť podľa noriem Kódexu kánonov východných cirkví. Tento náš list daj na vedomie duchovenstvu i ľudu svojho spoločenstva, ktorých úctivo vyzývame, aby Ti prejavovali úctu a synovskú spoluprácu. Milovaný synu, modlíme sa za Teba k všemohúcemu Bohu, aby Ťa na príhovor Presvätej Bohorodičky i blaženého hieromučeníka Pavla Gojdiča naplnil darmi Svätého Ducha, aby si Ty sám, prijímajúc na svoje plecia s pohotovou obetavosťou i zodpovednosťou Pánovo jarmo, vnímavo, verne a múdro vykonával biskupskú službu v zhode s učením matky Cirkvi.
Dané v Ríme pri Lateráne 26. októbra roku Pána 2023, v jedenástom roku nášho pontifikátu.
pápež František
Základom erbu je štvrtený štít. V prvom a štvrtom striebornom poli sa nachádza erb Prešovskej archieparchie, na ktorej čele bude stáť vladyka Jonáš. V druhom a treťom modrom poli sa nachádzajú jeho osobné heraldické symboly. Zlatá váza a trojica rastlín má pôvod v erbe biskupa Manuela Olšavského, ktorý tiež pochádzal z Oľšavice, rodnej obce vladyku Jonáša. Táto nádoba a tri z nej vyrastajúce ruže sú symbolom Presvätej Bohorodičky, neviditeľným spôsobom takmer hmatateľne prítomnej v živote nositeľa erbu, a zároveň sú odzrkadlením liturgických textov sviatku Zvestovania Presvätej Bohorodičke: „Raduj sa božská nádoba s mannou! Raduj sa nevädnúci kvet ľúbeznej vône“. Ruže sa nachádzajú aj na plášti Bohorodičky, ktorým je odetá na milostivej ikone v jeho rodnej obci. Ide o reprodukciu slziacej ikony z Mariapocs, kde biskup Olšavský dokončil započatú stavbu impozantnej baziliky, pod ktorou je aj pochovaný. Zlatý studitský kríž pripomína, že nositeľ erbu žil dvadsať rokov mníšsky život v monastieri tohto rádu v Unive. Osobné heslo arcibiskupa pochádza zo starozákonnej biblickej knihy proroka Jonáša (Jonáš 2, 10), po ktorom prijal mníšske meno Jonáš. Štít je položený na červenej, zlatom podšitej mantiji, ktorá je spolu s mitrou byzantského typu, zlatým biskupským žezlom a dvojramenným krížom odznakom hodnosti arcibiskupov gréckokatolíckej cirkvi.
Biskupské heslo – U Pána je spása (Jon 2, 10)
K významu svojho biskupského hesla povedal vladyka-nominant Jonáš tieto slová: „Pozerajúc na seba samého, ako na človeka, vidím, že som veľmi obmedzený, úbohý so svojimi slabosťami a jediný na koho sa chcem spoliehať je Boh, prameň každého dobra, každej dobrej činnosti a teda aj spásy ako takej. Bol by som veľmi rád, aby sa v našej archieparchii a metropolii veci nezastavovali, ale aby sa posúvali smerom k Pánu Ježišovi, k Bohu, ktorý je prameňom všetkého dobra. Zároveň tieto slová povedal prorok Jonáš, ktorého mníšske meno nosím. Povedal to, keď bol v bruchu veľkej ryby. Bolo to jeho uvedomenie si, že nikde inde niet spásy, jedine u Boha. Bol to pre neho akokeby taký výjav, ako by som to povedal, taká heuréka, prišiel som k pravde. To by som bol rád, aby toto poznanie kráčalo so mnou, aj s mojimi kňazmi v archieparchii.“
Autorom erbu je docent Miroslav Glejtek, ktorý pôsobí na Katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Okrem viacerých členstiev v rôznych heraldických komisiách je od roku 2008 menovaný aj za heraldického konzultora Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru Konferencie biskupov Slovenska. Venuje sa nielen historického heraldickému výskumu, ale aj „živej“ heraldike – navrhovaniu erbov. Je autorom viac ako dvoch stoviek erbov, pečiatok a zástav, cirkevných inštitúcií (diecéz, kapitúl, bazilík, dekanátov a farností), ako aj cirkevných predstaviteľov (biskupov, kanonikov a kňazov v pastorácii).
